Potulky Andalúziou: Córdoba

Autor: Andrea Pauliková | 11.12.2015 o 21:43 | (upravené 21.9.2016 o 20:31) Karma článku: 7,29 | Prečítané:  1007x

Mix rôznych kultúr, zaujímavej histórie, nádherných zákutí - to je andalúzska Córdoba. Najlepšie ju spoznáte, ak si prenajmete rikšu.

Andalúzska Córdoba má pestrú históriu. (Pozn: skutočne to nie je hlavné mesto Andalúzie, ako ma upozornil diskutujúci). Založená Kartágom, dobytá Rimanmi (narodil sa tu Seneca) a Vizigótmi, zažila svoj najväčší rozmach pod arabskou nadvládou počas kalifátu al Andalus. Okolo roku 1000 bola najväčším a najbohatším mestom na svete, stala sa duchovným a kultúrnym centrom islamu. Dávno pred zvyškom Európy mala Córdoba pouličné osvetlenie, dláždené chodníky a kanalizáciu. Bok po boku tu žili moslimovia, židia a kresťania, mix rôznych kultúr a vplyvov tu badať dodnes. V roku 1236 ju v rámci reconquisty dobyli po niekoľkomesačnom obliehaní kresťania. Najpozoruhodnejšou pamiatkou je mešita, alebo keď chcete katedrála Mezquita, nakoľko ju kráľ Ferdinand III. dal prestavať na kostol. Bola to asi jeho obvyklá zábava, pretože kostolov, ktoré majú veže prerobené z minaretov je v meste niekoľko.

Do Córdoby prichádzame podvečer. Staré mesto a hlavne židovská štvrť je známa čistými uličkami a domami s bielou fasádou. Všade na stenách sú kvetináče s muškátmi a kvety visia aj z úzkych kovových balkónikov. Čo robí Córdobu výnimočnou sú pátia, vnútorné dvorčeky domov. Vyzdobené kvetmi, s fontánou a citrónovníkmi poskytujú útočisko pred hlukom a letnou horúčavou. Domy majú dvoje vstupných dverí, vonkajšie drevené a vnútorné z ozdobných kovových mreží, vedúce priamo do pátia. Vonkajšie dvere bývajú počas dňa otvorené, a tak môžete nakuknúť cez mreže a obdivovať kvetinové zákutia. Nad pátiami sú markízy, ktoré sa dajú zatiahnuť a vytvoria tak príjemný tieň. Od roku 1918 sa každý rok koná počas druhého a tretieho májového týždňa festival, súťaži sa o najkrajšie pátio.

Večeriame v jednom takomto dvorčeku. Nakoľko sa s čašníkom dohadujeme po španielsky (prechodom hraníc s Portugalskom sa vytratila znalosť angličtiny), sme zmätení z toho čo nám donesú na stôl. Takto sme sa nechtiac dostali k jedlu "len pre odvážnych" (ako sme sa dočítali na druhý deň) a ochutnali sme býčí chvost. Súčasťou večera je aj predstavenie flamenca.

Na druhý deň ráno si privstaneme a na základe rady od tripadvisora si prenajímame rikšu. Bol to dobrý nápad, odporúčam. Mladý Španiel (hovorí po anglicky, neuveriteľné) nás hodinu a pol vozí po uličkách historického aj širšieho centra. Ukazuje nám Plaza de la Corredera, námestie, ktoré bolo v ľudovom hlasovaní španielskej televízie vyhlásené za najkrajšie námestie Španielska roku 2014. Konávala sa tu korida, úzkymi bočnými uličkami (rikša sa tam ledva zmestí) vháňali na námestie býka. Zastavujeme pri pátiu, ktoré vyhralo cenu festivalu minulý rok. Majiteľ Manuel práve odchádza z domu, zdá sa, že mu zvedaví turisti nevadia. Dostávame sa na námestie Plaza del Potro s trojposchodovou fontánou známe z Dona Quijota. Náš sprievodca tvrdí, že Cervantes opisoval v Donovi Quijotovi ideál ženskej krásy na základe podoby tunajších žien. Ďalšie malebné námestia, fontány a kostoly. Prichádzame na nábrežie rieky Guadalquivir. Na ostrovčeku pri Rímskom moste je prírodná rezervácia, hniezdia tu stovky vtákov. Oblúkom sa vraciame naspäť k mešite a hotelu.

Predpoludnie trávime v rozkvitnutých záhradách Alcazaru. Bývalý kráľovský palác bol počas stredoveku sídlom inkvizície. Ak si privstanete, pustia Vás sem o 8:30 zadarmo. Po sieste vyhľadáme uličku kvetov a aj najužšiu uličku, ani v nej nerozpažíte. Ďalej sa túlame mestom. Celkom náhodou v uličke San Basilio objavíme možnosť kúpiť si lístky na prechádzku po ôsmych pátiach v okolí. A tak, aj keď nie je čas festivalu, máme možnosť dostať sa aj za vnútorné dvere a obzrieť si zblízka dvorčeky a pofotiť nádhernú kvetinovú výzdobu.
 

Večer máme lístky do Mezquity. Po deviatej nás púšťajú na pomarančovníkové nádvorie a o chvíľu sa prehliadka začína. Je to neopísateľné, nádherné. Prechádzame pomedzi stĺpy z arabských čias, maurská mešita sa pomaly mení na kostol. Postupne sa osvetľujú ďalšie a ďalšie časti tohto nádherného miesta, kde sa podarilo skĺbiť moslimskú a kresťanskú kultúru takým dokonalým spôsobom. Výsledný dojem vyráža dych.

Ráno sa ponáhľame obzrieť si katedrálu za denného svetla. Pre nedočkavých turistov ju otvárajú zadarmo už o 8:30, hlavné lode kostola nie sú sprístupnené, to až počas oficiálnych otváracích hodín. Odchádzame do Mediny Azahary,  k mestu vybudovanom Abd-al Rahmanom III. Nachádza sa asi 8 kilometrov od Córdoby. Z kedysi tak obdivovaného miesta sú dnes len ruiny, ktoré však určite stoja za návštevu.

Hovorí sa, že treba vidieť Rím alebo Paríž, po týchto zážitkoch Vám odporúčam, choďte si pozrieť Córdobu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?