Hektické rána

Autor: Andrea Pauliková | 20.1.2016 o 19:49 | (upravené 21.5.2016 o 8:46) Karma článku: 7,72 | Prečítané:  743x

Máte školopovinné deti a stihnete si vychutnať rannú kávu? Ja nie, ale mám plán, ako sa k tomu dopracovať.

Každé ráno je u nás, mierne povedané chaos. Tesne pred odchodom zisťujem, že pes nemá v miske ani kvapku vody, Andrejovi sa záhadne stratili tenisky (jediné, ktoré si je ochotný obuť), neviem, kde mám kľúče. Manžel sedí už desať minút v aute pred domom a znervózňuje ma vytrubovaním, prípadne mi volá na mobil „Kde ste?“ Na poslednú chvíľu prehltnem, čo som chcela povedať. „Už ideme“, balím desiatu, zaháňam psa, Andreja vystrčím z domu a utekáme. Chaos. Takto to ďalej nejde, musím zmeniť prístup, vstanem skôr, pripravím všetko večer... s podobnými predsavzatiami idem z roboty.

Večer je všetko ako má byť, školská taška pripravená, oblečenie nachystané, topánky na svojom mieste. Manžel je na služobke, moje auto v oprave, musíme ísť trolejbusom. Rátam s tým, a preto vstanem skôr. Mám dosť času, vykladám riad z umývačky, skladám prádlo, pilujem si nechty... Dokelu, to je toľko hodín? Andrej zíva v kúpeľni a pomaly (veľmi pomaly) sa oblieka. „Toto tričko si nedám, chcem to modré.“ Poznám ho, je veľmi tvrdohlavý, bude rýchlejšie, ak dostane čo chce. Ale modré tričko som včera prala a ešte úplne nevyschlo, vyťahujeme fén...skrátka dopadlo to tak isto ako včera. Chaos.

Dobre, tak inak, nový plán. Ráno ich dostanem z domu a ja sa vychystám až potom. Ale to znamená, že môžem vstať až o siedmej, veď mám dosť času. Sme tam kde sme boli. Manžel v aute pred domom a my s Andrejom vyklepávame antuku z tenisiek, ktoré musí mať na telesnú. Potom sa Andrejko pozerá zasnene z okna, až kým ho nepreberiem revom: „Andrej, škola!“

Rozmýšľam, ako to funguje v iných rodinách. Predstavujem si to ako v americkom filme: upravená manželka (namaľovaná, vo vysokých topánkach) máva odchádzajúcej (nie zbesilo utekajúcej) rodinke a vracia sa do super uprataného domu. V pohode si vypije kávičku a prečíta noviny.

Manželova kolegyňa má dve malé deti, narodené rok po sebe. Pracuje ako manažérka v konzultačnej firme, zdá sa, že zvláda všetko, deti, robotu...priamo z pôrodnice riadila niektoré projekty.  „Ako to robí?“ pýtam sa manžela. Pozerá zamyslene na mňa: „vieš, ona je taká zorganizovaná." „Zorganizovaná??“ To zvládnem, mám vysokú školu, manažérsku pozíciu, absolvovala som školenie z time manažmentu. Všetko je otázka dobrého systému. Večer všetko pripravím a vstanem skôr. Ráno ma medzi dverami zaskočí starší syn: „Mami, potrebujem peniaze do školy“, šprintujem hore schodmi a zháňam eurá. Mladší syn stratil električenku, prevrátime pol domácnosti, kým ju nájdeme vo vrecku nohavíc, ktoré mal včera. Ako a prečo sa električenka premiestnila z peňaženky do nohavíc neviem. Možno keby som bola dobre zorganizovaná, tak takéto veci predvídam. Zatiaľ iba chaosím.

PS. Tento príbeh je starý niekoľko rokov, už sa situácia u nás zlepšila. Nenašla som nijaký zázračný recept, iba deti vyrástli a postupne odchádzajú z domu. Aj keď minule nás mladší syn zaskočil. Ráno nevedel nikde nájsť školskú tašku. Nakoniec si spomenul. Zabudol ju v Auparku, v kine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?