Ako pustiť dieťa do sveta.

Autor: Andrea Pauliková | 19.4.2016 o 19:07 | (upravené 21.4.2016 o 14:00) Karma článku: 9,17 | Prečítané:  2804x

Dieťa vraj treba vychovať tak, aby na nás nebolo finančne ani emočne závislé. Nie je to ľahká úloha.

Keď príde náš starší syn z Prahy na pár dní domov, domácnosť sa zmení na nepoznanie. Všade sa povaľujú tenisky, tričká, skriptá, hrnčeky so zvyškami sypaných čajov, ktoré miluje, oriešky a vreckovky. Chvíľu sa zdrži a uteká za frajerkou, za kamarátmi alebo hrať s bratom basketbal. Ostávame s manželom sami so psom. Užívam si to, lebo aj keď v podstate nie je doma, mám viac prania a neporiadok v kuchyni je väčší ako inokedy, viem, že si nájde pár chvíľ a strávime ich spolu. Spýta sa, či s ním nejdem na tržnicu, kde prelieza stánky s korením, čajmi a cestovinami. Naobedujeme sa vo vietnamskom bistre a hovorí o knihe, ktorú čítal alebo o kamarátovej práci, či o koncerte, na ktorý sa chystá. Je už dospelý, nielen preto, že v auguste mal osemnásť, ale spôsobom rozhovoru, témami a prístupom k životu. Niekedy ho počúvam a nevychádzam z údivu. Ešte nedávno som stála po rodičovskom združení na chodbe a počúvala, čo mu hrozí na vysvedčení alebo sa trápila, ako môže vyvádzať také veci, o ktorých som si myslela, že ich deti zo slušných rodín nerobia. Omyl, robia a keď tvrdíte, že nie, tak klamete alebo niečo neviete (citát pani riaditeľky).

Mohol by ísť sám, manžel sa čuduje prečo ma k tomu potrebuje, veď má kartu, tak nech si nakúpi čo chce. Ale ja si tie chvíle nenechám ujsť, odbehnem od rozrobenej roboty, preorganizujem si stretnutia a rada sa s ním potúlam po tých obchodíkoch. Vyzná sa v bylinkách, koreniach a čajoch. Kupuje veci, ktoré by ma v živote nenapadlo kúpiť.

Raz som sa rozprávala s jedným psychológom o závislostiach (ak vychovávate dvoch pubertiakov v Bratislave, pravdepodobne sa tejto téme úplne nevyhnete). "Ešte je jedna závislosť, na ktorú treba dať pozor", povedal mi po chvíli rozhovoru,  "závislosť matky na synovi". Prečo mi to hovorí?, napadlo ma. "Aby ste si nehľadali výhovorky, prečo ho nemôžete pustiť z domu. Aby ste sa nepresviedčali, že ešte na to nie je zrelý, aké veci stvára, ešte mu nemožno dôverovať a podobne". "Nerobím to", ohradila som sa dotknuto. "Nehovorím, že to robíte, len to, že na to treba dať pozor".

Po čase viem, že mal pravdu. To čo mi povedal, bolo pre mňa veľmi dôležité a pomohlo mi veľa veci pochopiť a (snáď) urobiť správne. Niekde som čítala, že dieťa treba vychovať tak, aby na nás nebolo finančne ani emočne závislé. Nie je to ľahká úloha. Chodím s mojím dospelým synom po tých obchodíkoch, pozorujem ho a  mám pocit, že sme na správnej ceste. On aj ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?