Aljaška

Autor: Andrea Pauliková | 11.5.2016 o 13:42 | (upravené 21.9.2016 o 19:08) Karma článku: 7,55 | Prečítané:  1308x

Príroda na Aljaške je nádherná, nedotknutá a čistá ako v rozprávke. Ale život tu nie je jednoduchý, dlhá zima prináša so sebou aj problémy s kriminalitou, alkoholom a drogami.

Keď deti trochu vyrástli, začal môj manžel plánovať čoraz dobrodružnejšie dovolenky. Niekedy príprava trvá takmer rok. Keď mi vo februári 2012 oznámil, že ideme v lete na Aljašku, bránila som sa urputne. Vonku mrzlo a posledné čo som chcela, bolo cestovať cez pol zemegule niekam, kde ani v lete nie je leto (teda aspoň som si to myslela). Keď to skúsil znova o pár mesiacov, súhlasila som a v júni 2013 sme vyrazili. Cesta je to dlhá, po prílete do Seattlu, nás ešte čakal trojhodinový let do Anchorage. Na letisku nás môj muž oboznámil s detailmi výletu. Väčšinou dopredu neviem, do čoho ideme. Nepotrebujem sa stresovať myšlienkami, ako nás zožerie medveď, kde budeme visieť, a z kade budeme skákať. To, čo vzbudzuje v ostatných členoch mojej rodiny nadšenie, vo mne budí skôr opatrnosť. Rozbalil teda plán výletu a oznámil nám, že prvý týždeň strávime v karaváne, že je to najlepší spôsob ako spoznať Aljašku.

S odstupom času musím konštatovať, že mal pravdu.

V mestečku Hope (ani nie dvesto stálych obyvateľov) sme nechali karaván a vydali sa na turistiku.

Výstrahy pred medveďmi sa nedajú prehliadnuť

Ale my sme boli pripravení, v lese sme spievali a štrngali rolničkou. Chalanom sa to zdalo trápne a inokedy hluční, držali teraz pusy statočne zavreté.

Na druhý deň sme mali dohodnutý rafting na rieke Six Mile Creek.

Nepočítala som s tým,  že nám na úvod prikážu naskákať do rieky a preplávať na druhú stranu. Rieka bola divoká a prúd nás unášal. Mladšiemu synovi vyzulo tenisku, ale nakoniec sme  tento test zvládli a mohli sme nastúpiť do raftov. Adrenalinový zážitok mal divoké etapy, keď sme sa úporne držali raftu, ale aj pokojnejšie pasáže, kedy sme mohli vychutnávať nádheru okolo.

Po týždni cestovania v karaváne sme strávili jeden deň v Anchorage, odkiaľ sme leteli na druhý deň do Gustavusu, malého mestečka nachádzajúcom sa v národnom parku Glacier Bay. Prístup je tam iba vzduchom alebo po mori, nevedie tam žiadna cesta.

Bývali sme v rodine svojrázneho poľského emigranta. Vychováva so svojou manželkou päť detí, všetky absolvujú domácu výučbu. Zobral nás na more pozorovať veľryby a na večeru nám ukuchtil kraby.

Život na Aljaške nie je jednoduchý, dlhá zima prináša so sebou aj problémy s kriminalitou, alkoholom a drogami. Pán domáci sa nám úprimne priznal, že má aljašskej zimy plné zuby, kúpil si pozemok na Havaji a plánuje sa tam presťahovať. Problém je, že rodina to odmieta, na Aljaške majú kamarátov, je to ich domov.

Gustavus je v lete veľmi romantické miesto. Vzdialený od civilizácie, dá sa tu bicyklovať, kanojkovať, hrať golf (miestny farmár postavil ihrisko na svojich pozemkoch a za symbolickú cenu požičiava zhrdzavené golfové palice), majú tu aj dažďový prales, kde sa nachádza vrak lietadla, ktoré sem padlo pre päťdesiatimi rokmi.

 

 

 

 

Spokojní, bez zranení, nezjedení medveďom sme prežili toto dobrodružstvo a tešili sa domov :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?