Na bicykli do Bordeaux, nielen za futbalom.

Autor: Andrea Pauliková | 13.7.2016 o 12:45 | (upravené 21.9.2016 o 19:07) Karma článku: 7,01 | Prečítané:  529x

Napriek tomu, že nie som futbalový fanúšik, výlet do Bordeaux ma očaril. Bicyklovanie medzi vinohradmi, malebné dedinky, lokálne syry, víno aj slovenská hymna na štadióne.

Hneď na úvod treba povedať, že o futbale neviem nič. Ešte nedávno som si myslela, že Borussia a Dortmund sú dva rôzne kluby. A nevedela som pochopiť, prečo sa u nás doma raz fandí Hamšíkovi (keď hralo repre) a raz nie (liga majstrov). Ale ako mama dvoch synov nemám na výber. Futbal je skrátka súčasť môjho života. A tak tentokrát mierime do Bordeaux, na zápas s Walesom. Na bicykli.

Samozrejme nie celú cestu. Najprv lietadlom do Paríža, potom ešte prestup do Bordeaux. Vzhľadom na prebiehajúce štrajky a rozsiahle security opatrenia očakávam riadnu pakáreň. Ale napodiv cesta prebieha úplne hladko. Okolo piatej popoludní pristávame v Bordeaux. Je utorok, zápas sa hrá v sobotu. Dovtedy máme v pláne spraviť okruh po tunajšom vinohradníckom kraji.

Po vymotaní z mesta cesta vedie lesom, občas minieme kostolík alebo malý vinohrad. Cyklistické trasy sú tu úžasne vybudované a udržiavané. Zaujímavosťou je pol kilometra dlhý tunel prerazený cez skalu špeciálne len kvôli cyklistom. 

 

 

 

                      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prechádzame cez malé mestečká, kde tu drieme na priedomí alebo na terase dedko alebo babka, inak nikde nikto. Rovinatú cestu občas vystrieda mierny kopček, vtedy mi rodina zmizne v diaľke.

Nocujeme v malých penziónoch alebo na statku. Večer si nakrájame syry, popíjame víno a pozeráme futbal.

Ráno sa dedinky pomaly prebúdzajú, víta nás kikiríkanie kohútov a zvuky kostolných zvonov. Počasie je krásne, iba jeden deň okolo obeda spŕchne.

 

 V sobotu sa pri  Creóne  napájame na cyklistickú trasu, ktorou sme prišli pred troma dňami z Bordeaux. Posledných dvadsať kilometrov je príjemná rovina lesom, voňajúcim po daždi.

Okolo dvanástej prichádzame do Bordeaux. Ulice sú plné fanúšikov Walesu v červených dresoch, občas vidno aj Slovákov.

Naobedujeme sa na námestí blízko rieky a ideme sa ubytovať. Bývame mimo centra, blízko pri štadióne. Okolo tretej prídu pre bicykle a odvezú nás k štadiónu. Tri kilometre okolo štadióna je security zóna, autá tam už nepúšťajú, pokračujeme električkou (autobusová linka nechodí, štrajkujú). Zo zadnej časti električky sa ozýva hromové: "Na kráľovej holi". Prejdeme kontrolou a sme na štadióne.

Ešte zástavka vo fan shope, okolo počuť slovenčinu, dopredu sa prebíja energická pani a objednáva suverénne po slovensky. Nakoniec zmagoreného predavača nejako prinúti, aby jej predal čo chce, zozadu sa tlačia ďalší fanúšikovia chtiví tričiek a šálov.

Štadión má kapacitu 50 000 miest. Vľavo je červené more fanúšikov Walesu, ideme medzi našich. Atmosféra je úžasná, slovenskí fanúšikovia sú v menšine, ale často prekričia súpera. Ako zápas dopadol všetci viete.  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?