Berlín na svoju minulosť nezabúda.

Autor: Andrea Pauliková | 2.5.2018 o 12:18 | Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1721x

Vo vstupnej hale pamätníka holokaustu je nápis: "Toto sa stalo, takže sa to môže stať znova. To je to hlavné, čo treba povedať."    

V Berlíne som bola prvýkrát pred viac ako tridsiatimi rokmi, na študentskom výmennom pobyte. Samozrejme iba vo východne časti. Nejaký nezabudnuteľný dojem mesto na mňa nezanechalo. Pamätám si akurát výhľad na parkovisko plné trabantov, piknik pri rieke, diskotéku, na ktorej sme tajne pili Curacao a cukríkovo ružový rúž, ktorý sme si všetky baby z triedy nakúpili.

Nedávno som bola v Berlíne druhýkrát a tentokrát som odišla s úplne inými spomienkami. Mesto ponúka plno atrakcií, pekných zákutí a pamätihodností, ale najväčší dojem na mňa zanechal fakt, že mesto nezabúda na svoju minulosť. Nesnaží sa ju ignorovať alebo na ňu zabudnúť, otvorene o nej hovorí a upozorňuje, že treba dávať pozor, aby sa hrozné dejiny neopakovali.

Neďaleko Brandenburskej  brány sa nachádza pomník zavraždeným Židom Európy. Pomník tvorí vyše 2 700 betónových kvádrov rôznej výšky a hrúbky. Kvádre sa postupne predlžujú, úroveň terénu klesá, dostávate sa hlbšie a hlbšie. Bloky sú postavené v radoch, medzi nimi je priestor iba pre jednu osobu, a tak sa rozdelíte a každý sa ocitne v podivnom bludisku sám. Výhľad na okolitý priestor sa stráca, dojem je mrazivý. Myslím, že takto sa mohli cítiť generácie, ktoré zažili fašistickú diktatúru. Začalo to nenápadne, málokto odporoval a zrazu bol v situácii, z ktorej nevidel cestu von.

V podzemí pamätníka je múzeum, ktoré treba vidieť. Milióny zavraždených približuje cez osudy jednotlivcov. Šesť miliónov obetí, ktoré si nevie nikto predstaviť, reprezentuje šesť veľkých portrétov visiacich vo vstupnej hale. V ďalšej miestnosti sú vystavené odkazy obetí, ktoré sa podarilo zachovať. Osobné spovede ľudí, ktorí vedeli, že sa blíži koniec.

Ďalšia miestnosť približuje osudy rodín, ktoré skončili v koncentračných táboroch. Bežné rodinné fotografie, rodinné oslavy, svadobné portréty. Normálny život, ktorý ukončila fašistická diktatúra...

V poslednej miestnosti premietajú na steny mená obetí. Vždy iba jedno meno a krátky príbeh. Zozbierané údaje sa stále rozširujú. Trvalo by vyše šesť rokov, kým by ste prečítali osudy všetkých obetí.

2. svetovú vojnu a bombardovanie Berlína pripomína aj zrekonštruovaný kostol, ktorého veža bola zakonzervovaná v zrútenom stave. Hneď v susedstve vyrástla moderná budova kostola, ktorá je vo vnútri mimoriadne krásna.

 

Osobitnou kapitolou dejín mesta predstavuje berlínsky múr. Na túto pripomienku ďalšej diktatúry narazíte každú chvíľu. Napríklad na mieste bývalého prechodu Check point Charlie je po holým nebom sprístupnená výstava, ktorá sprevádza históriou múru a pripomína obete, utečencov z východného Nemecka. East Side Gallery je viac ako kilometer dlhá zachovaná časť múru, ktorá bola pomaľovaná po jeho páde v rolu 1990. V posledných rokoch boli obrazy reštaurované.

Berlín má samozrejme veľa príjemnejších stránok, parky, krásne pamätihodnosti, moderné štvrte. Skoro všade sa dostanete na bicykli, pri rieke si v dovolenkovej atmosfére vypijete pivo, môžete si zatancovať v tančiarni alebo sa previesť loďou. Na každom rohu sú kaviarne a reštaurácie.

Ale najviac na mňa zapôsobil citát židovského spisovateľa P. Leviho vo vstupnej hale pamätníka zavraždeným Židom: "Toto sa stalo, takže sa to môže stať znova. To je to hlavné, čo treba povedať."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minister Stropnický: Babiš je ako Ronaldo, neposadíte ho na lavičku

Politici sa len tvária, že riešia problémy občanov, to ja neviem, hovorí pre SME odchádzajúci šéf českej diplomacie MARTIN STROPNICKÝ.

KOMENTÁR DÁVIDA TVRDOŇA

Zuckerberg sa vysmial Európe nevídaným spôsobom

Opäť sme sa nič nové nedozvedeli.


Už ste čítali?